Byť chatárom je životné poslanie, ktoré sa nedá merať počtom odpracovaných hodín ani dní dovolenky. Tomáš Petrík horami doslova dýcha – je horský vodca, bývalý profesionálny záchranár a človek, ktorý už od detstva vedel, že jeho kroky budú smerovať do Tatier.
Tomáš vyrastal na chatách, kde jeho otec pôsobil ako chatár. „Dolina a kopce nám dali všetko – voľnosť, dobrodružstvo aj rešpekt. Rodičia cez deň nemali čas, takže sme si robili, čo sme chceli. Tá sloboda bola najväčším darom.“
Prvé roky života v Tatrách mu ukázali, že hory nie sú len kulisou, ale prostredím, ktoré formuje charakter. A hoci vyrastal so starším bratom, každý si našiel vlastnú cestu – jeden k lesu, druhý ku skalám a veľkým horám.
Už ako dieťa maľoval obrázky horolezcov, neskôr hltal knihy o himalájskych expedíciách. „Mal som to v sebe jasne nastavené. Chcel som byť chatárom, horským záchranárom a horským vodcom. A krok po kroku sa mi to podarilo.“
Tomáš pôsobil 10 rokov v Horskej službe v Starom Smokovci, získal licenciu horského vodcu a napokon sa stal chatárom pri Zelenom plese. Nešlo však len o prácu. Bol to sen, ktorý si systematicky plnil.
Hoci nikdy nestál na vrchole K2 či Broad Peaku, prešiel si skúsenosťami, ktoré by mu mnohí mohli závidieť. „Dotkol som sa veľkých kopcov. A hoci mi to finále viackrát ušlo, necítim sklamanie. Kto sa dotkne K2 alebo Dhaulágirí, vie, že už to samo osebe je dar.“
Z expedícií si neodniesol len spomienky na drsné podmienky, ale aj na ľudí. „Vidíš, že chudoba nemusí znamenať nešťastie. Ľudia ti dajú posledné, aj keď sami nemajú. To je obrovská lekcia, ktorú si nesiem celý život.“
Pre mnohých je chata len miestom, kde sa zastavia na čaj či pivo. Pre chatára je to však logistické centrum, domov aj zodpovednosť za ľudí v horách. „Chatár je manažér v montérkach. Riešiš všetko: od zásobovania cez technické veci až po psychológiu kolektívu.“
Chata je zároveň maják v mori skál. Návštevníci vedia, že v najťažšej chvíli tam vždy nájdu útočisko. „Nie je to len o guláši. Chata je miesto, kde začína pomoc. Už neraz k nám doniesli ľudí na pokraji síl.“
Byť chatárom nie je romantika. Je to drina, ktorá má aj extrémne situácie. „Raz sme sa s kolegom po nákupe nedokázali vrátiť späť. Vietor a sneh nás držali 20 hodín v doline, kým sme sa poomŕzaní prebojovali na chatu.“
Takéto skúšky však berie ako súčasť života v horách. „Musíš vedieť, že tu nie si pánom ty, ale príroda. Naučí ťa pokore.“
Odpoveď je jednoduchá. Ako hovorí Tomáš: „Každé ráno, keď otvorím oči v horách, poviem si: toto je ten moment, pre ktorý to celé stojí za to.“
A práve táto úprimnosť a vášeň sú dôvodom, prečo jeho príbeh osloví každého, kto kedy pocítil silu hôr. Ak chcete Tomáša stretnúť osobne, nájdete ho na Chate pri Zelenom plese, kam sa z nášho hotela dostanete, napr. po magistrále :)